Dva aprílové dni po Veľkej noci sa navždy zapíšu do denníkov našich ôsmakov a deviatakov pod názvom „nezabudnuteľné“. Navštívili krajinu našich severných susedov a miesta v nej si vybrali naozaj dobre – zvolili totiž Krakov a Osvienčim.
Krakov so svojimi 800 000 obyvateľmi je po Varšave druhé najväčšie mesto Poľska. Základnou prehliadkovou trasou výletníkov bolo jeho centrum s pamiatkami - Staré Miasto, Rynek Główny, hrad Wawel a Jagelovská univerzita.
Hrad Wawel ospevujú všetci, ktorí ho už videli. Je symbolom Poľska a srdcom poľskej histórie. Poľskí králi v ňom sídlili celé stáročia, konali sa tu korunovačné slávnosti a aj králi boli pochovávaní v tunajšej katedrále. Nuž, koľkí z vás sa môžu pochváliť tým, že videli originál Leonardovej maľby Dáma s hranostajom?
Hlavné námestie - Rynek Główny - patrí svojimi rozmermi (200 x 200 m) k najväčším v Poľsku. Založené bolo v roku 1257, a aj keď bolo mnoho budov prestavaných, zachovalo si svoju historickú tvár. Jagelovská univerzita založená v roku 1364 je druhou najstaršou univerzitou v strednej Európe. Denná prechádzka mestom plným atrakcií i tá večerná plná romantiky zanechali v každom výletníkovi nezabudnuteľný dojem.
Druhý deň sa niesol v inej atmosfére.
Každý človek by mal aspoň raz navštíviť koncentračný tábor v Osvienčime. Tí, ktorí jedno z najpochmúrnejších "múzeí" Európy a sveta navštívili, vedia o sile zážitku z koncentračného tábora, do ktorého vás už pri vstupe zamrazí pri pohľade na smutne známu bránu s nápisom "Arbeit macht frei" (Práca oslobodzuje).
Do pozornosti je však potrebné dať aj akési druhé “pokračovanie” tohto tragického príbehu z minulosti, a to neďaleký vyhladzovací tábor v dedinke Brezinka, ktorý pridá návšteve Osvienčimu veľký kus autentickosti.
Oba tábory sa stali symbolom holokaustu z obdobia konca druhej svetovej vojny. Od roku 1941 sem bolo deportovaných 1,3 milióna Židov, Poliakov, Rómov a ďalších nepriateľov fašizmu. Presný počet obetí nie je známy, odhaduje sa, že približne 1,1 milióna ľudí bolo v tábore zavraždených, pričom asi 900-tisíc bolo deportovaných hneď po príchode do plynových komôr. Na následky neľudských životných podmienok zahynulo na podvýživu a rozšírené choroby približne 250-tisíc zajatcov. Koncentračný tábor bol v roku 1979 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Nuž, návšteva to bola smutná, ale pre každého človeka nevyhnutná, aby sa v budúcnosti nenaplnil známy výrok z jednej vitrín múzea: Kto nepozná históriu, je odsúdený prežiť ju znova!