Krásna príroda, husté lesy, rebríky a vodopády – jedným slovom (teda dvoma) Slovenský raj! Toto krásne miesto známe rozmanitosťou prírody a krásou vodopádov láka turistov zblízka i zďaleka, a keďže každý správny Slovák by mal toto miesto aspoň raz (nielen raz!) navštíviť, rozhodli sme sa tam 9. októbra vybrať aj my – siedmaci a deviataci.
Nepremokavá obuv, teplé oblečenie, dobrá desiata a výlet sa mohol začať! Na začiatku sme boli všetci hrdinovia a mysleli si, že to hravo zvládneme. Prechodom Suchou Belou však naše hrdinské reči skončili. Preverili sme našu vytrvalosť pri dlhom pochode, zdolali sme vysoké rebríky, strmé svahy, ktoré nám dali poriadne zabrať, no úspešne sme ich prekonali a došli až na Rumanovú, kde sa naša cesta ešte nekončila. Oddýchli sme si, najedli sa, načerpali nové sily a spoločne sme sa vybrali ďalej.
Našou zastávkou boli ruiny kartuziánskeho kláštora, ktoré sú veľkou zaujímavosťou pre archeológov a dejepiscov. Utáborili sme sa na slnkom zaliatej lúčke, kde sme sa vyšantili a pozabávali. Cestou späť na Podlesok sme boli vyčerpaní tak, že poniektorí už nevedeli chodiť a prestupovali už len z nohy na nohu. Nakoniec sme však úspešne došli.
Unavení a hladní sme v reštaurácií na Podlesku čakali na halušky. Veď čo iné si dá Slovák v dobrej slovenskej reštaurácii? S chuťou sme sa najedli a pobrali sa na autobus. Živí a zdraví sme dorazili domov. Každý sa už tešil do svojej mäkkej postele, no určite si všetci so sebou priniesli príjemné zážitky a hrdo môžu povedať, že úspešne zdolali túru Suchou Belou.
Judita Mereššová, 9. A trieda
FOTO